Mnohí ľudia na Slovensku ešte stále veria, že štát im v starobe zabezpečí dôstojný život. Tento prístup je však jedným z najväčších omylov budúcich dôchodcov. Dôchodkový systém čelí obrovským výzvam a spoliehať sa výlučne na prvý pilier znamená riskovať, že životná úroveň po odchode do penzie klesne na minimum.
Ako funguje Sociálna poisťovňa: priebežný (PAYG) systém financovania
Sociálna poisťovňa na Slovensku nefunguje ako sporiaci účet, na ktorom by sa vám vaše odvody hromadili a zhodnocovali. Funguje v tzv. priebežnom systéme (tzv. PAYG – pay-as-you-go) – peniaze, ktoré dnes odvádzajú pracujúci a zamestnávatelia, sa okamžite používajú na vyplácanie dôchodkov a dávok tým, ktorí ich poberajú dnes.
Inými slovami, nejde o to, že by si každý sporil „na seba“. Ide o medzigeneračnú dohodu: dnešní pracujúci financujú súčasných dôchodcov a raz, v budúcnosti, budú ich dôchodky závisieť od toho, či a koľko budú odvádzať ďalšie generácie pracujúcich. Tento princíp však veľká časť verejnosti dlhodobo prehliada. Často zaznieva argument:
„Odpracoval som celý život, preto si teraz zaslúžim dôchodok.“
V priebežnom systéme to však neznamená, že si človek „odložil“ peniaze na vlastný dôchodok. Odvody do prvého piliera nevytvárajú skutočný osobný účet, ale iba nárok voči štátu, ktorého výška závisí od aktuálnych zákonov, politických rozhodnutí a budúcej schopnosti systému vyberať odvody. Účastník prvého piliera tak v konečnom dôsledku nesie riziko systému, pričom jeho vyjednávacia pozícia je vždy slabšia než pozícia štátu.
Rastúce životné náklady
Za posledné roky sa ukázalo, aké zraniteľné sú slovenské domácnosti voči inflácii. Ceny potravín, energií a bývania rastú rýchlejšie než priemerné mzdy, a práve dôchodcovia patria medzi najviac ohrozené skupiny. Aj keď sa dôchodky valorizujú, reálna hodnota príjmu stále výrazne zaostáva za rastúcimi nákladmi na každodenný život.
Potreba konsolidácie verejných financií
Slovenský štátny rozpočet je v dlhodobo neudržateľnom stave. Verejné financie čaká nutná konsolidácia, čo znamená šetrenie alebo zvyšovanie daní. To priamo obmedzí možnosti štátu zvyšovať dôchodky v budúcnosti. Ak sa prijmú úsporné opatrenia, dôchodcovia budú jednou z prvých skupín, ktoré to pocítia.
Demografický vývoj a odliv mozgov
Slovensko čelí rýchlemu starnutiu populácie. Klesajúci počet pracujúcich a rastúci počet seniorov znamená, že čoraz menej ľudí bude platiť odvody, z ktorých sa vyplácajú dôchodky. Situáciu ešte viac komplikuje odliv mozgov – tisíce mladých a kvalifikovaných Slovákov odchádzajú pracovať do zahraničia, kde odvádzajú dane a odvody iným štátom.
Neochota prijímať pracovných migrantov
Na rozdiel od viacerých západných krajín Slovensko prejavuje minimálny záujem o systematické prijímanie pracovných migrantov, ktorí by mohli vyplniť medzery na trhu práce a prispieť do dôchodkového systému. Bez tohto kroku bude tlak na financovanie penzií ešte výraznejší.
Zhoršujúce sa konkurenčné prostredie
Slovenská ekonomika stráca svoju konkurenčnú výhodu. Krajiny regiónu lákajú investorov atraktívnejšími podmienkami, čo sa prejavuje slabším rastom miezd a pomalším zvyšovaním životnej úrovne. Ak sa nebudú tvoriť kvalitné pracovné miesta s vyššími mzdami, dôchodkový systém príde o potrebné príjmy z odvodov.
Starnúca populácia – problém číslo jeden
Podľa prognóz bude v roku 2050 až tretina Slovákov v dôchodkovom veku. To je obrovský nepomer, ktorý súčasný priebežný dôchodkový systém jednoducho nezvládne. Výsledok? Nižšie dôchodky, vyšší vek odchodu do penzie a tlak na mladšie generácie.
Koľko by mal mať Slovák nasporené pred dôchodkom?
Na zabezpečenie dôstojnej staroby sa odborníci zhodujú, že dôchodca by mal mať k dispozícii aspoň 70 – 80 % svojho dôchodového príjmu z aktívneho života. Keďže štátny dôchodok pravdepodobne pokryje len 30 – 40 % priemernej mzdy, zvyšok musí byť krytý z vlastných úspor a investícií.
Ak vezmeme priemernú čistú mzdu na Slovensku okolo 1 100 € mesačne, dôchodca by mal mať príjem aspoň 800 € mesačne, aby si udržal dôstojnú životnú úroveň.
Pri očakávanej dĺžke života 20 rokov na dôchodku to znamená, že zo súkromných úspor bude potrebné pokrývať približne 400 – 500 € mesačne.
To predstavuje celkový kapitál 120 000 – 150 000 €, ktorý by mal mať človek nasporený alebo investovaný pred odchodom do dôchodku.
Záver
Najväčší omyl budúcich dôchodcov je spoliehať sa na to, že „štát sa postará“. Slovensko čakajú desaťročia náročných demografických a ekonomických zmien, ktoré výrazne oslabia štátny dôchodkový systém. Jedinou cestou k dôstojnej starobe je vlastná zodpovednosť – systematické sporenie, investovanie a diverzifikácia príjmov.
